HUDOBNINY.net

Hudobné nástroje - začiatok

Hudobné nástroje - začiatok

Vo svete existujú tisícky hudobných nástrojov, stovky z nich sú nástroje národné, stovky nástroje historické a mnohé všeobecne známe. Určite ťa prekvapí, že sa hudobné nástroje nečlenia na nástroje bicie, klávesové, strunové, plechové a drevené dychové nástroje. Toto rozdelenie je z hľadiska odborného neopodstatnené, lebo raz vyplýva z zo spôsobu rozoznevania tónu (bicie, klávesové), raz z materiálu nástroja (drevené a plechové dychy), inokedy zo zdroja zvuku (strunové).

Hudobné nástroje vznikli v dávnom staroveku. Objavili ich ľudia, ktorí pochopili, že zvuk vydáva chvejúce sa teleso. Najjednoduchšie samozvučné nástroje vznikli natriasaním, škrkaním, či klopaním pružných predmetov. Ešte dnes si tanečníci primitívnych kmeňov obopínajú driek a členky vencami zo suchých hrkavých rastlín, aby im pri tanci zneli aj tieto jednoduché hrkálky.

K prvým nástrojom patrili aj bubny, nástroje blanozvučné. Človek postupne spoznal, že zvuk nástroja možno niečím zosilniť, skrášliť. Ak dupal tanečník nohami po doske, znelo to zaujímavo, ale slabo. Ak preložil dosku cez jamu, znel jeho dupot omnoho krajšie. Zvuk dosky zosilňoval a krášlil priestor jamy - najjednoduchší rezonátor.

Človek často použil ako zdroj zvukov nielen okolité predmety, ale aj pracovné nástroje. Z obyčajného streleckého luku si vytvoril luk hudobný. Tetiva luku - struna - sa rozoznievala všetkými možnými spôsobmi: ľudským dychom, trením drievkom, brnkaním prstom i pierkom, trením druhým lukom. Vyvinutejšie nástroje dokonca spájali viac lukov v dvojitý a viacnásobný luk.

Strelecký luk ako hudobný nástroj

Vtedy už ľudia trúbili do morskej mušle, do zvieracích rohov i do dutých kostí.

Primitívne hudobné nástroje zneli zvláštnymi zvukmi, ktoré nemali určitú tónovú výšku. Ich hlas vznikal nepravidelným chvením. Takáto hudobná reč sa používa dodnes, a to nielen v hudbe ľudovej, tanečnej, ale aj v hudbe symfonickej.

Tón určitej výšky vzniká pravidelním chvením pružneho telesa - vibrátora a dá sa graficky vyjadriť pravidelne sa opakujúcou krivkou.

Vývoj hudobných nástrojov viedol od hudobných zvukov neurčitej tónovej výšky k tónom určitej výšky. Objavoval pružnejšiu hmotu pre kmitanie vibrátora, dokonalejší tvar a stavbu rezonátora, zlepšoval prostriedky na rozoznievanie tónu. Takto sa rozlišovali zvukové možnosti základných typov nástrojov a vznikali nové hudobné nástroje. Napríklad akordeón, ústna harmonika a harmónium vznikali na začiatku 19. storočia a elektrofonické nástroje iba po objave využitia elektriny.

Hudobný nástroj môže hrať samostatne hudobnú skladbu, čiže sólove koncertovať len vtedy, ak vylúdi rad tónov, ktoré po zoradení od najhlbšieho po najvyšší tvoria určitý rozsah. Čím je rozsah nástroja väčší, tým je nástroj dokonalejší, lebo dokáže viac zahrať. Rozsah tónov, ktoré je schopný vnímať náš sluch, tvorí rad tónov od subkontra C2 po päťčiarkované c5. Označenie oktáv od najhlbšej po najvyššiu je subkontra, kontra, veľká, malá jednočiarkovaná, dvojčiarkovaná, trojčiarkovaná, štvorčiarkovaná, päťčiarkovaná. Tieto tóny zapisujeme notami do notovej osnovy v rôznych kľúčoch. Najčastejšie sú husľový G kľúč, basový F kľúč, altový a tenorový G kľúč.

Notova osnova

Každý hudobný nástroj potrebuje vibrátor budič. Vibrátor je pružná hmota, ktorá kmitaním vydáva hudobný zvuk. Budič je prostriedok, ktorý nástroj rozoznieva, rozkmitáva vibrátor. Väčšina hudobných nástrojov má aj rezonátor, ktorý zdokonaľuje hudobný zvuk, zosilňuje ho a mení jeho farbu. Vibrátorom nástroja môže byť celé teleso (napríklad hrkadlo), blana bubna, struna husiel, vzduchový stĺpec píšťaly. Budičom tónu môže byť náraz, brnkanie i trenie.