HUDOBNINY.net

Slovník hudby

Slovník hudby

Každý z nás pozná bežné, niektorí hudobníci aj odbornejšie hudobné výrazy. V terminológii hudby a odbornej hudobnej terminológii aj tie najbežnejšie výrazy nadobúdajú úplne iný význam. Prinášame ti ich stručný prehľad od A po Z:

  • Aerofonický (érofonický) - vzduchozvučný, napríklad hudobný nástroj, ktorý znie kmitaním vzduchového stĺpca ohraničeného píšťalou
  • Akustika - náuka o zvuku, skúma podmienky šírenia zvuku v priestore, napríklad v miestnosti
  • Barok - hudobný štýl od druhej polovice 16. storočia do prvej polovice 18. storočia, je to obdobie vzniku samostatnej inštrumentálnej hudby, opery, oratória a kantány
  • Bas - 1. označenie najhlbšej polohy mužských hlasov v rozsahu E-f1; 2. v hudobnej skladbe najnižší hlas, tvoriaci jej harmonický základ
  • Bisbigliando (bisbiljando) - tremolo na harfe, zvláštny spôsob hry na harfe, pri ňom sa hrá striedavo rýchle za sebou na dvoch strunách naladených na rovnakom tóne
  • Burdonové struny - sú na strunozvučných nástrojoch vedené mimo hmatník, lebo sa neskracujú a hrajú sprievodné tóny, ich prostredníctvom sa rozlišuje rozah a zvukové možnosti nástroja
  • Col legno (kol léňo) - hra drevom sláčika
  • Con sordino (kon sordýno) - hry s tlmidlom, mení farbu tónov nástroja
  • Crescendo (krešendo) - skratka cresc., pomaly zosilňovať
  • Cylindrický - valcovitý
  • Decrescendo (dekrešendo) - skratka decresc., postupne zoslabovať
  • Diatonický - 1. postup v celých tónoch a poltónoch; 2. diatonická stupnica, rad tónov zložený z celých tónov a poltónov; 3. diatonika, kompozičný systém, ktorý používa diatonické tóny a postupy
  • Discanto (dyskanto) - súhrn vysokých tónov
  • Disonantnosť - neľubozvučnosť
  • Enharmonické tóny - rovnako znejúce tóny, majú rôzne mená, ale rovnakú výšku, napríklad cis a des
  • Filter - akustické zariadenie na pohlcovanie zvuku
  • Filtrovanie - spôsob práce v elektroakustike, pri ktorom sa mení farba tónov
  • Flažolety - flažoletové tóny sa tvoria na sláčikových nástrojoch ľahkým dotykom prsta struny
  • Fortissimo - skratka ff, veľmi silno
  • Generátor - stroj premieňajúci mechanickú prácu na elektrickú energiu; v elektrofonických nástrojoch je generátor zariadenie, ktoré vytvára elektromagnetické kmity, schopné premeny na zvuk
  • Glissando - skratka glis., hladko, kĺzavo, napríklad na husliach rýchle kĺzať prstom po strune, na klavíri prejsť jedným prstom po bielych klávesoch
  • Harmónia - súzvuk, súlad, aj náuka o akordoch a ich spájaní
  • Chordofón - strunozvučný nástroj
  • Chromatický - 1. postup v poltónoch; 2. chromatická stupnica člení oktávu na dvanásť poltónov; 3. chromatika, kompozičný systém, ktorý používa poltónové postupy
  • Idiofón - samozvučný hudobný nástroj
  • Inštrumentálna hudba - nástrojová hudba
  • Inštrumentár - súhrn všetkých používaných nástrojov v určitom období, v určitej kultúre, v určitom druhu hudby
  • Interval - vzájomný pomer dvoch tónov vzhľadom na ich výšku; nazývajú sa prima, sekunda, tercia, kvarta, kvinta, sexta, septima, oktáva; rozlišujú sa čisté, veľké, malé, zväčšené, zmenšené
  • Jazz (džez) - hudba, ktorá vznikla z hudby amerických černochov, na začiatku 20. storočia prenikla z Ameriky do Európy. Vyznačuje sa improvizáciou, synkopovým rytmom, nebývalým uplatnením saxofónov, sordinovaných trúbok, klavíra a rytmických nástrojov
  • Kantiléma - spevná melódia
  • Klasicizmus - hudobný štýl druhej polovice 18. storočia, hlavní predstavitelia klasicizmu sú J. Haydn, W.A. Mozart a L. van Beethoven
  • Klávesnica - Klaviatúra - súhrn klávesov nástroja
  • Kľúč - značka, ktorá dáva notám v notovej osnove mená, dnes používame tri kľúče: g, F, C
  • Komorná hudba - skladby pre niekoľko nástrojov, pre komorný orchester, pre spev so sprievodom klavíra alebo niekoľkých nástrojov
  • Konsonantnosť - ľubozvučnosť, súzvuk tónov, ktoré pôsobia na náš sluch príjemne
  • Konštantné ladenie - stále, trvalé, nepremenné ladenie
  • Ladenie - úprava výšky tónu
  • Lamela - doštička, pliešok, pásik, tenká vrstva niečoho
  • Luby - bočné časti strunozvučných nástrojov, spájajú vrchnú a spodnú dosku
  • Ľudová hudba - prejav hudobnej tvorivosti ľudu; rozlišujeme ju podľa národov, napríklad slovenská, ruská, nemecká ľudová hudba atď.
  • Melódia - nápev, rad tónov usporiadaných tak, aby vyjadrovali hudobnú myšlienku
  • Membrána - blana, tenká platnička
  • Membránofón - blanozvučný hudobný nástroj
  • Metrum - rytmické členenie radu tónov podľa prízvučnosti: ťažké a ľahké doby
  • Mikrofón - prístroj na snímanie zvuku pre prenos zvuku na diaľku
  • Mixtúra - zmiešaný hlas, na organe je zložený z kvínt a oktáv, napríklad pri päťnásobnej mixtúre sa ozvú na klávese C aj tóny c1, g1, c2, g2, c3
  • Motív - najjednoduchší hudobný útvar; rozoznávame motívy melodické, harmonické, rytmické
  • Nátisk - vycvičenie citlivosti a sily pier pre vytvorenie správneho tónu na nátrubkovom vzduchozvučnom nástroji
  • Nátrubok - horná, lievikovitá časť vzduchozvučných nástrojov, ktorá sa pri hre pritláča na pery
  • Nota - značka tónu
  • Notácia - sústava písomných a grafických znakov na zaznamenanie hudba
  • Notový pult - stojan, na ktorom stoja noty, keď z nich hudobník hrá, alebo dirigent diriguje orchester
  • Oktáva - 1. ôsmy diatonický stupeň; 2. rad ôsmich tónov v diatonickom usporiadaní
  • Organika - náuka o hudobných nástrojoch
  • Organológia - roztriedenie hudobných nástrojov
  • Orchester - súbor hráčov, hrajúcich na hudobné nástroje; rozoznávame sláčikový, dychový, vojenský, symfonický, komorný, džezový, tanečný orchester a podobne
  • Oscilátor - prístroj na výrobu elektrických kmitov
  • Pakfón - nové striebro, zliatina 60% medi, 10% niklu, 30% zinku
  • Pedál - 1. na organe klávesnica, na ktorej sa hrá nohami; 2. na klavíri šliapadlá, pravým sa zdvíhajú tlmidlá, ľavým sa posúva klávesnica vpravo, takže znie jemnejší zvuk; 3. na harfe ovládajú pedále prelaďovací mechanizmus; 4. na cimbale tlmia doznievanie tónov
  • Pedálové tóny - hlboké, základné, prirodzené tóny nátrubkových nástrojov
  • Piano - spratka p., ticho
  • Pianissimo - skratka pp., veľmi slabo
  • Pizziccato (picikáto) - spôsob hry, pri ktorej sa brnká na struny sláčikových nástrojov
  • Plátok - trstinový jazýček vzduchozvučných nástrojov
  • Plektrum - brnkadlo, ktorým sa vyludzujú tóny na strunozvučných nástrojoch
  • Pražec - 1. priečka, ktorá zabraňuje strunám, aby sa dotýkali hmatníka, majú ju strunozvučné nástroje sláčikové a brnkacie s hmatníkom; 2. priečky na hmatníku, ktoré označujú, kde sa má struna pritlačiť, aby zaznel tón určitej výšky, majú ich brnkacie strunozvučné nástroje
  • Prospekt - umelecky stvárnený rad píšťal v priečelí organa
  • Register - mechanické zariadenie na hudobnom nástroji, ktoré umožňuje meniť zafarbenie tónov
  • Renesancia - hudobný štýl od 14. storočia po 16. storočie, vyznačuje sa vokálnym viachlasom
  • Reproduktor - zariadenie na premenu elektrických kmitov na akustické, určené na hlasný prednes
  • Rezonátor - zariadenie na zosilňovanie zvuku
  • Romantizmus - hudobný štýl v 19. storočí, vyznačuje sa zdôraznením citovej výpovede hudby, programovou a národnou hudbou
  • Rytmus - sleduje časový postup tónov, striedanie krátkych a dlhých tónov
  • Soprán - najvyšší inštrumentálny hlas s rozsahom e1 - c5, najvyššie ženské a detské hlasy s rozsahom e1 - f3
  • Spektrum - rad vrchných tónov, ktoré znejú v zahranom tóne a dávajú mu zafarbenie
  • Spektrálna modulácia - názov pre zvláštne technické úkony pri vytváraní elektrofonickej hudby, napríklad zrieďovanie a zhusťovanie farby tónu, pridávanie umelého dozvuku, filtrácia kombinačných tónov
  • Tastatúra - klávesnica, hmatník, manuál
  • Tempo - miera rýchlosti, v akej sa majú striedať tóny v skladbe, udáva sa talianskymi slovami, napríklad presto - rýchlo, adagio (adádžo) - pomaly, vážne
  • Tenor - vysoký mužský hlas s rozsahom c - a1 (c2)
  • Tón - zvuk určitej výšky, ktorá vzniká pravidelným chvením pružných telies
  • Tónový rozsah - zvukové možnosti nástroja, rozpätie vymedzené najnižším a najvyšším tónom
  • Traktúra - v organe všetky časti mechaniky, ktoré spájajú klávesy so záklopkami vzduchojemom
  • Tremolo - chvenie, jemné vibráto, alebo rýchle opakovanie toho istého tónu
  • Tremulant - register na organe, ktorý spôsobuje chvenie tónu
  • Trilok - melodická ozdoba, ktorá spočíva v rýchlom striedaní hlavného tónu s vrchnou sekundou; začína sa hlavným tónom
  • Una corda - jedna struna, na klavíri hra s ľavým pedálom
  • Unisono (unyzóno) - všetci spievajú alebo hrajú tú istú melódiu
  • Vibrácia - chvenie, kmitanie, vlnenie
  • Vibrátor - zdroj kmitov, časť prístroja konajúceho kmitavý pohyb
  • Virbel - vírenie, spôsob hry na blanozvučných nástrojoch, rýchle striedanie úderov oboma paličkami
  • Vokálna hudba - skladby pre spev a capella, bez sprievodu nástrojov, v širšom zmysle pre spev so sprievodom